Ráno sa prebúdzam v akomsi medzipriestore. Kde som vlastne doma?!
Mysľou som ešte v sne… Doma. Teda tam, kde sme si spolu vytvorili domov. On je pri mne, sme spolu v posteli a ja sa som sa práve zobudila. Pocity mám zmiešané; na jednej strane je to hrejivý a známy pocit, že som s ním, no na druhej strane je tam aj to, čo ma dlhé mesiace neopúšťalo. Čosi ako prázdno spojené s podvedomým strachom, pocit beznádeje, začínajúceho šialenstva.
Neviem, či chcem ešte ostávať v tom sne, alebo sa prebudiť do krutej reality.
– Ach, on tu už nie je. Už tu nikdy nebude.
– A tak je to dobre, moja milá!
– Lenže on mi chýba…
Zvláštne, ako fungujú tieto vzťahové mechanizmy. Občas je to čistý masochizmus. Človek si môže uvedomovať, že jeho partner bol tým najhorším, čo ho stretlo, no zároveň za ním banovať ako veverica za strateným orechom.
A on chýba, tak strašne chýba!
Ale keď to na mňa príde, hovorím si aj:
– Čo vlastne ti chýba? Tá predstava, ktorú si si o ňom v hlave vytvorila a nechcela si sa jej zriecť? Ktorej si do poslednej chvíle verila, aj keď si sama nechápala, prečo vôbec?
Ako keby som sa na diabla pozerala cez ružové okuliare, ktoré majú ešte na sklíčkach načarbaného anjela. Bolo absurdné, kam som si ho chcela napasovať.
– Nie, moja, on bol zlý. To len ty si verila, že je dobrý, pretože ty si dobrá.
Ani tento vnútorný monológ zameraný na logické argumenty mi nepomáha. Prečudný pocit ma neopúšťa po celý deň. Tak ako aj myšlienka naňho a útržky z ranného sna, ktorý mi prišiel taký živý…
Tieto myšlienky, ten pocit..
Je to ako čierna príšera, ktorá sa ma silou-mocou drží. A možno si ju držím ja a nechcem sa jej zriecť. Lebo čo ak potom ostane len hrozné, tmavé a desivé prázdno?! Tú ničotu, ktorú cítim teraz, už aspoň poznám…
Som naozaj psychopatka, ako mi to hovorieval?!
Znovu počujem jeho hlas… Stále ho počujem, aj keď už fyzicky nie je so mnou. Tie jeho vety, ktorými sa mi dostával do hlavy, a ktorými ma ničil a manipuloval…
Nie, ešte nie som blázon. A urobím všetko pre to, aby som sa z toho vyhrabala. On ešte uvidí, ako vstanem z popola, raz to uvidí…
Celá debata | RSS tejto debaty