Písal si mi, že sa cítiš zmätený a rozpoltený. Nenapísala som ti, že ja tiež, ale… Ja tiež. Po celý ten čas som vnútorne bojovala sama so sebou, moje srdce a rozum sa bili, moja túžba a viera sa bili a ja som sa snažila to ustáť.

Jeden by si myslel, že po bytostnej a hroznej skúsenosti s jedným narcistom si už dám pozor. Že to nabudúce rýchlo rozoznám. Lenže zisťujem, že také jednoduché to nebude.

Našla som rôzne články a knihy o tom, ako sa vyrovnať s rozchodom, ale tu sú oproti bežnému rozchodu viaceré špecifiká. Pokúsim sa prakticky popísať, ako záver vzťahu a úvod nového života prebiehal u mňa a čo mi vtedy pomohlo.

Práve keď človek nechce, valí sa to rad-radom. Mám na mysli nápadníkov. Princov na kolobežkách, na bicykloch aj peších princov. Tancujúcich, spievajúcich, hanblivých i do očí hlboko hľadiacich.

Zdá sa mi, že už budem len bývať. Budem tu mať svoje veci, spávať a sprchovať sa… Ale domov, na ten teraz nemám nárok. Akýže domov, keď sa večne len sťahujem?