Fénixova slza

Našla som rôzne články a knihy o tom, ako sa vyrovnať s rozchodom, ale tu sú oproti bežnému rozchodu viaceré špecifiká. Pokúsim sa teda prakticky popísať, čo mi pomohlo v závere vzťahu a v prvých týždňoch až mesiacoch po jeho ukončení. Tak ako vždy, so všetkou subjektivitou. Nejde o univerzálne rady a návody, ale o moju vlastnú realitu, ktorá môže pre niekoho poslúžiť ako inšpirácia.

Pozn. Toto nie je reklamný blog. Služby, produkty či osoby, ktoré spomínam a odporúčam, som sa rozhodla po dôslednom zvážení uviesť preto, aby tento článok pomáhal aj konkrétne. Sú to spôsoby, ktoré pomohli mne osobne a prajem si, aby pomohli aj iným. Nezištne a úprimne.

Takže, čo mi pomohlo.

1. Ľudia okolo mňa

Bol jeden zásadný moment, na ktorý si spomínam. Pár mesiacov pred definitívnym ukončením vzťahu mi jedna blízka priateľka, spriaznená duša, otvorila oči. Vlastne, možno len pootvorila, keďže som ešte na to nebola pripravená, ale ten moment bol dôležitý. Povedala mi do telefónu, že TEN VZŤAH NIE JE V PORIADKU a vidí, že už dlhodobo sa trápim.

Váhu tomu pridávala jej situácia. Pretože ona sama prednedávnom začala zisťovať, že je v manželstve s narcistom, manipulátorom a agresorom. Rozprávali sme si do telefónu rôzne situácie, ktoré zažívame, a objavili sme tam veľa podobností. Zároveň sme jedna v druhej nachádzali porozumenie a podporu.

Ďalší dôležití ľudia boli nové kamarátky, s ktorými som sa zoznámila a spriatelila neskôr – po rozchode. Nové komunity ľudí, kde som našla prijatie a tiež pocit vlastnej užitočnosti.

Asi by som nemala opomenúť moju rodinu a ďalších blízkych ľudí v mojom živote. Mnohé vzťahy však boli v tomto období vlažné, takže som ich najprv musela dávať do poriadku.

A že v tejto situácii potrebujeme iných, potvrdzuje aj táto dôležitá veta, ktorú mi povedala psychologička: NEZOSTÁVAJTE V TOM SAMA.

2. Terapie so psychologičkou

Tak už som to prezradila v predošlom bode. Vyhľadala som aj takúto pomoc, keďže som naozaj nevedela, ako ďalej. Mimochodom, je výborné, že táto téma sa postupne prestáva démonizovať a starostlivosť o duševné zdravie sa stáva normálnou.

Po krátkom zvažovaní som sa rozhodla pre variant, ktorý mi odporučila známa – online terapie cez Hedepy. Samozrejme, sú aj iné podobné platformy, stačí pogoogliť.

Výhodou online terapií pre mňa bolo to, že som nemusela opustiť známe domáce prostredie. Navyše som ušetrila čas a mala som aj oveľa väčší výber psychológov, než keby ma obmedzovala vzdialenosť.

Asi podobne ako mnoho iných ľudí, aj ja som tápala, koho si vôbec vybrať. Sú rôzne tipy na to, ako si vybrať svojho terapeuta. Ja som si povedala, že preferujem ženu a je pre mňa dôležité, aké má vzdelanie aj skúsenosti, ale tiež na aké témy sa zameriava. A ešte to, ako na mňa pôsobí a či mi je sympatická. Spoľahla som sa na svoju intuíciu – na pocit z jej fotky a videa, v ktorom sa predstavila.

3. Odsťahovať sa

Opäť sa mi vybavil jeden moment, tentokrát s inou kamarátkou. Stretli sme sa po viac než roku a porozprávali si novinky o živote aj našich vzťahoch. Ona bola pár mesiacov po rozchode, bývala sama a vyzerala veľmi spokojne a vyrovnane. Aj som jej to povedala, s tým, že aj ja by som to chcela mať takto. Ona, absolútne prirodzene, ale rozhodne, zahlásila: MUSÍŠ SA ODSŤAHOVAŤ, MOJA.

Pichlo ma pri srdci, ale vedela som, že má pravdu. Bolo to v dňoch, kedy som už brázdila internetom a hľadala svoje nové útočisko, no odhodlanie mi stále chýbalo. Na obhliadky som chodila zásadne sama a bez toho, aby o tom niekto vedel. Bolo blbé, nemať s kým to zdieľať, s kým sa poradiť.

Na poslednej obhliadke mi bolo jasné, že som našla. Toto je ono, tu mi bude (v rámci možností) dobre. Bola som k sebe milostivá a dala si na výbere záležať.

A aj keď sa mi z nášho domčeka odchádzalo veľmi ťažko, napokon som si musela povedať len jediné: Akokoľvek bol krásny, útulný a zariadený podľa nás, vlastne som sa tam nikdy necítila uvoľnene a sama sebou, pretože som tam bývala s NÍM. A ten pocit by sa nikdy nezmenil (k lepšiemu).

4. Zbúrať mosty

Ďalšia zásadná vec, ktorú som to čítala a počúvala (viď bod č. 6) stále dookola: AK JE TO MOŽNÉ, ODSTRIHNTE SA.

U mňa to išlo postupne. Jedna sociálna sieť po druhej. Buď som žiadala, aby mi už nepísal, čo nerešpektoval, tak som ho blokla. Alebo som už jednoducho nechcela vidieť, čo zdieľa, či je online a podobne. Lebo niekedy som túžila len po tom, aby mi znova napísal…

Nie, ja ako obeť narcistu naozaj nepotrebujem vedieť, čo on robí. Alebo nechávať priestor, aby napísal a znova si uzurpoval svoju nadvládu. Tento človek mi zámerne ubližoval a v mojom živote nemá miesto. Bodka.

5. Dopriať si čas a súcit

Takmer každý rozchod je ťažký. Aj ja som ich prežila niekoľko. Ale rozchod s takýmto človekom a život po takomto vzťahu, to je úplne iný level.  

Psychologička mi povedala, že MÁM DOPRIAŤ SAMEJ SEBE SÚCIT. Bola som zneužitá, oklamaná, verila som nesprávnej osobe, ale nebola to moja chyba. Veď títo ľudia dokážu zmiasť aj tých najlepších psychológov a tých, ktorí majú na ľudí inak veľmi dobrý odhad. Takže čo som ja zmohla, keď som o tejto psychopatii ani netušila.

Striedali sa vo mne pocity ľútosti, zúfalstva, obrovského smútku, frustrácie, hnevu (nielen naňho, ale hlavne na seba)… A, samozrejme, mala som absťáky, pretože takýto vzťah je nezdravou závislosťou, traumatickým putom.

Veľa som plakala, niekedy až revala a kričala, aby som to zo seba dostala von. Veľa som smútila, bola ponorená vo svojich myšlienkach, počúvala smutné pesničky. Častokrát som upadala do depresie a úzkosti, no občas prišiel – aspoň na chvíľu – pocit úľavy a záblesk nádeje či radosti.

Dávala som si však pozor, aby to neprekročilo isté medze; aby som sa nedostala do takej hlbokej depky, z ktorej by sa vyhrabávalo ťažko. Pomáhali mi pri tom ostatné body z tohto zoznamu.

6. Nasýtiť hlad po informáciách

Hneď po odsťahovaní som na pár dní pocítila akúsi úľavu, pocit slobody a novú nádej. Bolo to pre mňa prekvapivé. Rýchlo sa to však zmenilo na obrovský smútok a prázdno.

No a po niekoľkých týždňoch prišla fáza, o ktorej som predtým netušila: ako maniak som celé hodiny trávila tým, že som sa sýtila informáciami o narcistoch, manipulátoroch a všetkým, čo s touto témou súvisí. Po pár dňoch to trochu odznelo – možno si len mozog potreboval oddýchnuť od toho všetkého – ale to nutkanie sa znova vrátilo. A ja som sa mu nebránila.

Trochu mi odľahlo, keď som sa práve počas takejto chvíľky z jedného videa dozvedela, že moja obsesia je normálna. Obeť potrebuje informácie, aby pochopila súvislosti a aby sa uistila, že sa to naozaj deje/dialo. A že existuje na tomto svete niekto, kto ju chápe.

Vymenujem niektoré zo zdrojov, ktoré mi pomohli dozvedieť sa a pochopiť, čo sa dialo:

• Robert Tomšík – odborník na túto tému. Počula a čítala som viaceré rozhovory s ním a všetky považujem za vynikajúce. Aj zložité javy dokáže vysvetliť jednoducho a stručne. Veľmi komplexný, no pritom len 34-minútový je tento rozhovor. Tomu, kto radšej číta, odporúčam napríklad tento rozhovor alebo knihu V zajatí narcizmu.

• Jan Dvořák a jeho videoseriály Poznejte svého psychopata a Uzdravení z toxických vztahů. Je to kouč a v podstate aj obyčajný človek, ktorý si zažil vzťah s narcistkou a teraz zdieľa svoje zistenia a skúsenosti ďalej. Štrukturovane, premyslene, ale zároveň jednoducho.

• Dobré rozhovory na tieto témy má aj IPčko. Napríklad o domácom násilí, narcizme, ale aj rozchode ako takom.

• Youtube kanál MedCircle zameraný na rôzne témy o duševnom zdraví a poruchách osobnosti. Kanál je v angličtine, ale dajú sa zapnúť anglické titulky, prípadne automatické prekladanie titulkov.

• Čítala som veľa diskusií a komentárov ľudí a ich skúsenosti, ktoré písali pod videami na Youtube a pod príspevkami na sociálnych sieťach na tieto témy, ale tiež napríklad v uzavretých FB skupinách na to určených, napr. v tejto alebo tejto.

• Kniha od Durvasula Ramani – Ostať alebo odísť? Táto kniha pre mňa bola zaujímavá, pretože na rozdiel od iných zdrojov, zaoberá sa aj možnosťou zotrvania v toxickom vzťahu s narcistom. To väčšina iných zdrojov vôbec neodporúča a nepripúšťa ako možnosť. Či už tak alebo onak, autorka dáva na výber a snaží sa v obidvoch prípadoch čitateľa podporiť a poradiť mu psychologicky aj prakticky.

• Kniha od Shadida Arabi – Ako sa chrániť pred toxickými ľuďmi. V tejto knihe už autorka ide ďalej a vysvetľuje, ako zneužívanie rozpoznať a ako mu predchádzať. Je určená pre vysoko citlivých ľudí a empatov, ktorí sú najčastejšími obeťami toxických ľudí.

Existujú aj rôzne iniciatívy, ktoré sa tejto téme a najmä obetiam venujú. Napríklad Láska nemá bolieť alebo OZ Nikdy viac. Spomínam ich tu kvôli tomu, že poskytujú dôležité info pre každého, kto potrebuje akútnu pomoc.

7. Venovať sa tomu, čo mi robí radosť

Opäť jedna z vecí, čo mi poradila psychologička. Venovať sa svojím záľubám. Tým, ktoré som mala kedysi, alebo aj celkom novým. Jednoducho robiť to, čo ma teší, aby som doplnila svoju vyčerpanú zásobu radosti v živote. 

Tak som si to postupne začala budovať nanovo. Svoje koníčky a to, čo ma baví. Priznám sa, že v prvej fáze to veľmi nebolo o radosti ako takej. Svoje prežívanie, svoj smútok a bolesť som skôr potrebovala vyjadriť niečím, do čoho som sa mohla hlboko ponoriť. Ťaživá sláčiková hudba, expresívne bordovo-čierne maľby… Bola to tiež forma terapie.

Až neskôr som začala nachádzať stratenú radosť zo života a s tým sa postupne menili aj moje záľuby, hudba, ktorú som si púšťala a dokonca aj farby a vzory na oblečení, ktoré som chcela nosiť. Skrz to všetko som zároveň opäť nachádzala samu seba.

Mala som aj výhodu, pretože jednou z mála vecí, ktoré sa mi v tomto hektickom období nezmenili, bola práca. A keďže ju mám rada, stala sa pre mňa v ťažkých časoch plných zmien pilierom istoty, ale aj potešením.

8. Nenútiť sa do vecí

Keď má človek depresiu alebo cíti obrovský smútok, do mnohých vecí sa mu jednoducho nechce a je to normálne.

Doteraz celkom nechápem, čo som prvé týždne jedla. Varenie celkovo neni mojou šálkou kávy, no varenie v cudzej kuchyni, to je extra level. Už len samotná predstava, že mám ísť do potravín, niečo tam nakúpiť, niečo z toho vymyslieť a potom to uvariť, mi prišla ako nadľudská úloha. Preto som si pravidelne objednávala obed z donášky. Ešte mamka ma naučila, že aspoň raz za deň mám zjesť niečo teplé.

Aj mnohé z vecí, ktoré tu popisujem, som častokrát jednoducho nechala tak. Nerobila som nič, lebo to nešlo. A potom, keď som mala lepší deň, keď som mala energiu ísť do akcie, tak som šla.

Samozrejme, do mnohých vecí som sa prinútiť musela. Život predsa ide ďalej… Ale sústredila som sa na priority a menej podstatné veci som si uľahčila, ak to šlo.

9. Pohyb a vzduch

Tuším to začína znieť ako článok o zdravom životnom štýle. Ale naozaj mi aj pohyb pomohol, aby som tým nejako prešla a cítila sa lepšie.

V tomto som k sebe vždy milosrdná a robím len taký pohyb, ktorý zvládam a ktorý ma baví. Niekedy to bola len krátka prechádzka, po ktorej som sa ani necítila lepšie. Alebo som si zapla 20-minútové video z Youtube, podľa ktorého som si zacvičila aspoň krátku zostavu alebo strečingové cviky. A niekedy ani to, lebo som sa neprinútila vôbec k ničomu, iba som ležala v posteli.

Keď som mala chuť niekam vyraziť, väčšinou to bola dlhšia prechádzka rýchlou chôdzou. Myšlienky mi vírili hlavou, až kým postupne neutíchli a ja som len kráčala… Upokojilo ma to a pohyb na čerstvom chladnom vzduchu ma trochu unavil, vďaka čomu som lepšie spala.

10. Zbaviť sa neustáleho napätia, zdravo jesť a spať

Toto je úplne jednoduchá a praktická vec, ale zároveň veľmi, veľmi dôležitá. Až neskôr, s odstupom času, som dokázala pochopiť, aká som v skutočnosti bola napätá a vystresovaná; po pár mesiacoch už vidím ten rozdiel. Moje telo aj psychika sa upokojujú.

Moje telo bolo vyhladované, no do jedla som sa častokrát musela nútiť a ani som nechápala, prečo to tak je. Bola som extrémne vyčerpaná a zle som spávala, pretože som bola psychicky preťažená.

Pochopiť a postupne zmeniť toto všetko mi pomohla fyzioterapeutka. Došla som k nej asi tri mesiace po rozchode s tým, že ma veľmi bolí chrbát a svaly na hrudníku. Myslela som si, že je to z preťaženia v práci a že dostanem nejaké cviky na posilnenie chrbtice. Namiesto toho sme terapiu za terapiou odhaľovali, kde je koreň problému.

Obrovské a dlhodobé napätie v mojej nervovej sústavy vplývalo na svaly okolo hrudníka a brucha. Tie boli stiahnuté a napäté, čo sa prejavovalo aj na vnútorných orgánoch a v podstate všade v tele, krížom-krážom… A tak som sa znovu učila vnímať vlastné telo, relaxovať, vedome sa zbavovať napätia. Pomáhal mi napríklad aj tento autogénny tréning. Príjemne meditačne na mňa pôsobí tento sound healing, ktorý si rada púšťam po večernom cvičení alebo pred spánkom.

Snažila som sa jesť zdravú a výživnú stravu, vďaka ktorej som postupne zosilnela. A keďže veľkým problémom bol spánok, respektíve už aj zaspávanie, zašla som do lekárne a kúpila niečo nenávykové, na rastlinnej báze. Aby som sa upokojila, rýchlejšie zaspala a celkovo mala lepší spánok. Na to odkaz dávať nebudem. 🙂 Ale môžem povedať, že mne osobne to pomáha a rozhodne to za to stojí – lebo pri spánkovej deprivácii sa bolesť, smútok a úzkosti výrazne zhoršujú a všetko sa zvláda násobne ťažšie.

—

Na záver by som rada zdieľala ešte jedno video od vyššie spomínaného pána Dvořáka. Je tak trochu iné než ostatné rozhovory a videá na tieto témy. Mne osobne pohladilo dušu, preto si ho púšťam opakovane. Veď už len ten názov prináša povzbudenie a nádej:

Rozchod s narcistom vám viac dá, než vezme.