Fénixova slza

Myslím, že už nikdy nebudem pristupovať k mužom s predošlou otvorenosťou a dôverou. Po poslednej skúsenosti neverím nikomu, tobôž nie mužom. Za každým jedným vidím (minimálne potenciálneho) nepriateľa, psychopata, narcistu… Síce možno neni, ale čo ak náhodou?!

Ono to vôbec nie je ľahké zistiť. Viem, že aj ľudia, ktorí o tejto téme vedia veľa, sa občas nechajú obalamutiť.

Lebo ten ich šarm, presvedčivosť, psie oči…

A tak radšej staviť na istotu, než do toho vletieť znova. Hradby okolo srdca, poriadne vysoké, s ostatným drôtom navrchu. Jeden nikdy nevie, o čo všetko sa psychopat pokúsi. Môže byť inteligentný a sofistikovaný. Nie, nie, ani len sa priblížiť. Radšej tam dám ešte strážneho psa, bojové plemeno. Alebo rovno dvoch.

Lenže vtipné na tom je, že práve keď človek nechce, valí sa to rad-radom. Mám na mysli nápadníkov. Princov na kolobežkách, na bicykloch aj peších princov. Tancujúcich, spievajúcich, hanblivých i do očí hlboko hľadiacich. S každým princom sa spája vlastný minipríbeh. A mne sa z vizitiek a papierikov s naškrabaným telefónnym číslom začína tvoriť zbierka. Takzvané zbytočné suveníry. Neviem úplne, čo s nimi, ale vyhodiť ich mi príde trochu kruté.

Jasné, že nikomu z nich som sa neozvala. Veď to by znamenalo ísť každý týždeň na rande s iným mužom. Občas aj s dvomi. A ak by som sa ozvala len niektorým z nich, to by nebolo fér. Takto je to ideálne – nemusím nad tým ani len premýšľať. Synchrónne s tým, ako suvenír putuje do šuflíka na to určeného, daného princa púšťam z hlavy. Prajem ti šťastný život s princeznou, „až kým nepomreli“. Ja to veru nebudem.

Robím to s absolútnym pokojom v srdci, a to aj vtedy, ak chalan vyzeral byť zaujímavý či milý. Aj tak si nikoho pri sebe neviem predstaviť. A hlavne, stále som rozlámaná na kúsky, k tomu paranoidná a cynická.

Ten človek ma zmenil a môj pohľad na svet už nikdy nebude rovnaký.

Má viac tmavých farieb. Vidím viac zla, násilia, podlosti, pretvárky…

Na druhej strane – čím viac je tmavej, tým viac kontrastuje to ostatné. Dobrí ľudia sa mi teraz zdajú ešte lepšími.

A oni tu stále sú. Nie je ich málo, len sa nimi treba obklopiť. Sama sa stať dobrým a kvalitným človekom.

Potom – možno – príde rad aj na princa.